VESELÝ: Oči sú najlepším informátorom o stave tela

Vývoj oka a zraku z medicínskeho hľadiska prebieha do šiesteho roka života človeka. V rozhovore pre TASR to uviedol primár Centra mikrochirurgie oka v Bratislave František Veselý.

Ľudské oko je považované za zázrak prírody a so zložitosťou tohto zmyslového orgánu úzko súvisí aj špecifickosť jeho chorôb a porúch. Dajú sa pomocou očí diagnostikovať aj iné choroby?

Z medicínskeho hľadiska má oko výhodu v tom, že jediné cievy, ktoré vidno voľným okom, sú práve cievy v oku. Oční lekári preto vedia účinne pomáhať ostatným medicínskym odborom. Cez oko vieme diagnostikovať cukrovku, mozgový nádor, ochorenie pečene alebo vysoký krvný tlak. Pri vysokom krvnom tlaku vieme dokonca povedať, či je pacient dobre alebo zle liečený. Vyšetrenia očného pozadia nie sú formalitou, ale správou o vhodnosti zvoleného liečebného postupu pre ostatných lekárov. Výsledky vyšetrenia sú dôležitou informáciou aj pre lekárov, ktorí u pacienta liečia cukrovku. Ak sú totiž zmenené cievy v oku, dá sa predpokladať, že sú zmenené v celom tele a naopak. Cez oko vidieť veľa chorôb a tým je z orgánov celého tela najvýznamnejším informátorom.

-Najbežnejšími refrakčnými poruchami očí sú krátkozrakosť a ďalekozrakosť. Aký je medzi nimi rozdiel? -

Krátkozraký je ten, kto vidí dobre nablízko, čiže má \"krátky\" zrak a porucha sa koriguje sklíčkami so znamienkom mínus. Ďalekozraký je ten, kto nevidí ani na jednu vzdialenosť ideálne, ale vidí dobre do diaľky, preto sa volá ďalekozraký. Krátkozrakosť a ďalekozrakosť sú vrodené chyby, ktoré sa objavia počas života.

Ako ovplyvňuje kvalitu nášho videnia vek?

Treba spomenúť tri veci. Približne v 45 rokoch začíname mať tzv. \"krátke ruky\", jav slovenským termínom označovaný ako tzv. starecká \"vetchozrakosť\". V tomto prípade nevieme dobre zaostriť a jedinou pomocou sú okuliare. Druhou častou chorobou, ktorá v porovnaní s minulosťou postihuje stále mladšie vekové kategórie, je sivý zákal. V minulosti sa označoval ako senilná choroba, čiže choroba stareckého veku, dnes je bežný aj u ľudí vo veku 40 až 45 rokov. Genéza tohto ochorenia nie je veľmi známa. Predpokladá sa ale, že príčinou môže byť aj fakt, že sme sa nestihli prispôsobiť a okolo nás je zrazu príliš veľa svetla. V akomkoľvek ľudskom sídle v podstate neexistuje tma. Všetko je vysvietené a často aj namiesto výdatného spánku, pri ktorom oči oddychujú, uprednostňujeme televíziu. Ďalšou chorobou je vekom podmienená degenerácia žltej škvrny. Je to ochorenie, ktoré postihuje miesto najostrejšieho videnia a dnes má táto civilizačná choroba stúpajúcu tendenciu výskytu.

Škála očných chorôb je teda veľmi pestrá...

Je ich veľmi veľa. Veľmi nebezpečný je glaukóm. Ľudovo sa mu hovorí zelený zákal. Je to ochorenie, ktoré sa manifestuje najmä vzostupom vnútroočného tlaku. Preto by sme si ho mali po 45 rokoch života nechávať pravidelne raz za rok alebo za dva preventívne premerať. Táto choroba je totiž zákerná v tom, že oko nebolí, nie je červené a pacienti na to prichádzajú až vtedy, keď zistia, že stratili zorné pole. Dôsledkom zle liečeného alebo neliečeného glaukómu môže byť až strata videnia.

A čo zápalové ochorenia oka?

Relatívne častou chorobou je zápal spojoviek vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Lieči sa antibiotikami. Veľmi nebezpečné sú vnútroočné zápaly, pretože môžu spôsobovať skalenie šošovky a sivý zákal. Môžu viesť aj k vzniku zeleného zákalu čiže glaukómu. V týchto prípadoch je liečba niekedy mimoriadne komplikovaná. Veľkú skupinu ochorení tvoria nádory oka, ktoré sa objavujú rovnako v detskom aj v dospelom veku.

-Aké príčiny má škúlenie? –

Škúlenie sa manifestuje už v detskom veku. Je často spojené s tzv. amblyopiou čiže tupozrakosťou. Vyplýva to z toho, že jedno oko má potrebu inej korekcie, teda iných okuliarov ako druhé. Tým, že signál z oboch očí nie je rovnaký, mozog ich nevie dať dohromady a vyrovnáva sa s tým tak, že jedno oko utlmí. Utlmenie je spojené aj s tým, že ho \"pošle nabok\". V tom čase potrebuje pacient nevyhnutne dobré okuliare a kvalitnú liečbu, pretože túto poruchu dokážeme liečiť približne len do šiesteho roku života. Potom sme už bezmocní. Liečba škuľavosti má dve fázy. V prvej \"vyrábame\" oči s rovnakým signálom, tzn. učíme ich pozerať rovnako dobre a v druhej fáze ich nútime spolupracovať. Existuje vypracovaný systém cvičení, ktorý pacienta učí pozerať oboma očami. Keď sa nepozeráme dvoma očami z medicínskeho hľadiska sme prakticky jednookí, pretože jedným okom človek nevie dobre odhadnúť priestor. Keď sa naučíme pozerať oboma očami rovnako, nie je pravdepodobnosť, že nám jedno oko \"ujde\".

Ako pravidelne by sme počas života mali navštevovať oftalomológa?

Najskôr musíme zistiť, či sú oči v poriadku. Prvé vyšetrenie u dieťaťa by malo byť vo veku, keď už vieme zistiť, či vidí alebo nevidí. To je zvyčajne v treťom roku života. Ďalšie vyšetrenie by malo byť v predškolskom veku a ak lekár skonštatuje, že všetko je v poriadku, ďalšie preventívne prehliadky nie sú potrebné. V 45 rokoch treba začať s meraním očného tlaku a veľmi prospešné je samokontrolovanie. Jedno oko si zakryjeme dlaňou, pozeráme druhým a opačne. Rozdiel v kvalite videnia je veľmi vážny dôvod na návštevu očného lekára.

-Pri ktorých ochoreniach očí dokážu pomôcť mikrochirurgické operácie? -

Drvivá väčšina operácií očí sa robí pod mikroskopom, teda všetky očné operácie sú mikrochirurgické. V našom centre liečime ochorenia na tej časti oka, ktorú vidno – na prednom segmente. Sem patria ochorenia rohovky, ktoré v prípade potreby riešime transplantáciou. Operujeme sivý zákal – kataraktu, zelený zákal – glaukóm, robíme plastické a rekonštrukčné operácie. V rámci požiadaviek pacienta, pretože nejde o medicínsku indikáciu, operujeme excimerovým laserom, kedy sa pomocou mimoriadne presného prístroja dá vytvarovať rohovka do takého tvaru, ktorý zodpovedá dioptrickým okuliarom. Po anatomickej stránke zostáva pacient naďalej krátkozraký alebo ďalekozraký, ale na to, aby dobre videl, nepotrebuje okuliare.

-Vaše pracovisko začalo na Slovensku ako prvé s ambulantnou chirurgiou... –

Ambulantná chirurgia je celosvetový trend. Po našich skúsenostiach a legislatívnych úpravách sa začali robiť ambulantné operácie aj v nemocniciach. Na druhej strane na ambulantnú chirurgiu nie je vhodný každý pacient. Napríklad starší ľudia alebo tí, ktorí doma nikoho nemajú. Po ambulantnej chirurgii je totiž starostlivosť o pacienta prvý-druhý deň po operácii veľmi dôležitá. V tomto prípade je vhodnejšia hospitalizácia. Existujú pracoviská, kde je pomer hospitalizovaných a nehospitalizovaných operovaných pacientov málo priaznivý, na niektorých pracoviskách už robia viac ambulantne. Na Slovensku sme prekročili 50 percent ambulantných operácií, vo svete však toto číslo dosahuje 98–99 percent. Takže napriek pokrokom máme ešte stále čo doháňať.

-Ktoré operácie sa dajú u nás robiť ambulantnou chirurgiou? –

Operácie sietnice a sklovca sa vo väčšine prípadov robia s hospitalizáciou aj preto, lebo sa robia v celkovej narkóze. Operácie škúlenia sa dajú robiť aj ambulantne. V podstate každá operácia oka sa dá robiť ambulantne. Možno s výnimkou ťažkých úrazov oka, keď sa musí vybrať alebo keď sa musia do oka dávať náhradné materiály, ako je plyn alebo olej. To sú vážne dôvody na hospitalizáciu, pretože tu existuje riziko zakrvácania, stúpnutia vnútroočného tlaku a podobne.

Dá sa excimerovým laserom korigovať refrakčná porucha u každého človeka?

Medzi kontraindikácie patria ochorenie rohovky, tehotnosť, prekonaný ťažký zápal, zmeny na sietnici a niektoré ochorenia. Existujú ľudia, u ktorých dopredu vieme, že operácia nemusí dopadnúť dobre. Napríklad, podľa veľmi širokej jazvy vieme odhadnúť, že ani na oku by sa jazva normálne nehojila. Aj keď je však kontraindikácií veľmi veľa, nepostihujú veľa pacientov.

-Sú nejaké vekové obmedzenia, čo sa týka zákrokov? –

Naša legislatíva umožňuje robiť zákroky až od 18 rokov. Sú ale prípady, keď je rozdiel v dioptriách medzi jedným a druhým okom taký veľký, že korekcia sa robí aj v mladšom veku. V tomto prípade je nutným kritériom, aby bol pacient schopný spolupráce. Ostatné je už len otázka chcenia a finančných možností. Ak sa pacient rozhodne pre korekciu chyby, je nielen zo zdravotného, ale aj z finančného hľadiska efektívnejšie, ak ju podstúpi v 25 rokoch ako v 45 rokoch. Bude mať totiž o 20 rokov viac komfortnejší život a podstatne ušetrí na okuliaroch a kontaktných šošovkách. Horná hranica v náprave refrakčných chýb neexistuje.

-Existujú aj limity v závislosti od počtu dioptrií? –

My vieme pracovať do mínus 12 dioptrií sférických a k tomu ešte šesť cylindrických, ale relatívne úspešne sme operovali aj pacienta s väčším počtom dioptrií. U ďalekozrakých pacientov je to zasa plus šesť sférických dioptrií, plus šesť cylindrických dioptrií. U pacientov s vyšším počtom dioptrií sú iné možnosti. Napr. do oka umiestnime vnútroočnú šošovku, ktorá v podstate visí na dúhovke a koriguje. Existuje aj vnútroočná kontaktná šošovka, ktorá sa umiestni na našu vlastnú šošovku a vie dobre korigovať dioptrickú chybu. Sú aj možnosti operácie čírej šošovky, keď sa šošovka nahradí umelou vnútroočnou šošovku prepočítanou tak, aby pacient dobre videl. Toto je však operácia, ktorá prichádza do úvahy až v relatívne staršom veku.

-Dá sa laserom upraviť krátkozrakosť a ďalekozrakosť naraz? –

Tieto operácie sú samozrejme možné, ale zatiaľ nie dosť úspešné. V tomto prípade sa dá postupovať takým spôsobom, že sa vymení šošovka pacienta, pri ktorej sa jeho vlastná šošovka nahradzuje tzv. multifokálnou, viacohniskovou šošovkou alebo takou, ktorá sa v oku špeciálnym spôsobom pohybuje, čo mu umožňuje vidieť dobre aj do blízka aj do diaľky. Multifokálna šošovka je obdoba multifokálnych okuliarových šošoviek. Takéto okuliare sú vhodné pre človeka, ktorý potrebuje vidieť aj do diaľky aj nablízko, pretože dnes je mimoriadne dôležitá tretia vzdialenosť, ktorej hovoríme počítačová.

-Ako prebieha hojenie po operácii? –

Je rovnaké ako pri iných typoch operácií. Čím je človek starší a slabšie vyživovaný, tým je liečba dlhšia a komplikovanejšia. Na oku máme dve štruktúry. Jedna je normálne zásobená krvou a to je takmer celé oko a druhá je rohovka. V nej krvné cievy nemôžu byť, lebo by sme videli napríklad červené špagátiky. Rohovka sa preto hojí podstatne dlhšie. Napríklad po transplantácii rohovky vyberáme stehy až po roku. Pri niektorých operáciách sa ale vieme do oka dostať len malým rezom cez rohovku, ktorý už netreba šiť a v takom prípade trvá proces hojenia približne šesť týždňov. Poranená spojovka je zahojená za týždeň. Spôsobuje to skutočnosť, že v spojovke je krv a v rohovke nie je.

Sú operácie očí časté v porovnaní s inými operáciami?

Najčastejšia operácia na ľudskom tele vôbec je operácia sivého zákalu. Vraj sa robila už pred 6000 rokmi, je teda jednou z najstarších operácií. Najčastejším ochorením dnešných čias je syndróm suchého oka.

Aké sú pre a proti pre kontaktné šošovky a operácie oka?

Operácia laserom je komfortná a má úspešnosť 98-99 percent. Žiadnemu pacientovi však nevieme garantovať, že on nebude patriť medzi to jedno neúspešné percento. Neúspech však neznamená, že pacient nevidí. Naším záväzkom je, aby pacient po operácii videl na 100 percent tak dobre, ako s najlepšími okuliarmi. Za neúspech považujeme aj skutočnosť, keď sa nám to nepodarí dosiahnuť a pacient vidí povedzme na 80–90 percent predoperačného stavu. Zaujímavý je aj finančný efekt, ak si dáme urobiť korekciu zraku laserom v 20 rokoch, máme celý život pokoj. Kontaktná šošovka je predmet, ktorý je oku cudzí a oko ju môže po rokoch nosenia prestať tolerovať. Pri nosení šošoviek sú naše investície do zraku niekoľkonásobne vyššie.

Koľko percent populácie má problémy s očami?

To je otázka, na ktorú neviem odpovedať, pretože by som povedal, že všetci. Museli by sme sa venovať tej-ktorej chorobe. Ale okuliare na čítanie budeme mať raz všetci. Sivý zákal začína byť taký rozšírený, že pokiaľ človek nezomrie pri nehode, určite sa dožije toho, že bude naň operovaný. Stresy vedú k tomu, že máme suché oko. Môžu viesť k vzniku vekom podmienenej degenerácie žltej škvrny. Okuliarov pribúda, najmä pokiaľ ide o krátkozrakosť. Neviem si predstaviť človeka, ktorý by prežil život bez návštevy očného lekára.

-Ako škodíme svojim očiam sami? –

Oči si dostatočne nešetríme. Aj keď sa dnes práci s počítačom nedá vyhnúť, je nerozumné pracovať pred obrazovkou nepretržite osem hodín. Musíme robiť prestávky, počas ktorých si môžu oči oddýchnuť. Pri práci s počítačom totiž menej žmurkáme. Naše oko je kryté slzným filmom v hrúbke niekoľko mikrónov. Ak si žmurkaním po povrchu oka nerozotierame slzy, oko začína byť suché. Dnes by mali byť umelé slzy bežnou výbavou počítača. Mali by sme si ich dávať do oka vždy vtedy, keď máme pocit, že si chceme prstom pošúchať oko, alebo pocit, že potrebujeme prežmurkať. Nenormálne dlhú dobu strávenú za počítačom, s ktorou začínajú už deti v útlom detstve, nepovažujem za múdru. Nemali by sme ignorovať aj dôležité odporúčania. Keď máte pocit, že horšie vidíte, začnite nosiť okuliare a netrápte oči. Dôležité je pravidelné meranie očného tlaku. Medicínska zásada znie \"Radšej ísť k lekárovi trikrát zbytočne ako raz neskoro\". V niektorých prípadoch sa napríklad už vôbec nedá pomôcť, alebo je liečba dlhšia a komplikovanejšia.

A čo úrazy očí?

Úrazy oka sú najzávažnejšie. Niekedy sa im nedá zabrániť, ale často bývajú dôsledkom nepoužívania ochranných pomôcok. Tie nevymysleli nadarmo, ale často sa nepoužívajú tam, kde by sa mali, a tak, ako by sa mali. Ide o veľké riziko, pretože úrazy oka môžu viesť až k jeho strate, dokonca sa pri nich ohrozuje aj existencia druhého oka.

-Môžeme zlepšiť kondíciu očí rôznymi cvičeniami, napríklad očnou jogou? –

Ešte som nestretol nikoho, kto by sa mi prišiel vysmiať, že som mu to neodporúčal, on to skúsil a dobre to dopadlo. Očnej joge neverím. Neviem si predstaviť, že by som cvičením zdravé oko dostal do ešte lepšej kondície. Pretože oko je fotoaparát, fotoaparát fotografuje a oko nevie pozerať lepšie alebo horšie. Cvičenie s očami sú pocitová záležitosť. Ak máte pred počítačom pocit, že potrebujete hýbať očami, pokojne to robte. Ale odporúčania typu – po hodine pozrite desaťkrát doľava, desaťkrát doprava a zakrúžte očami - nemajú z medicínskeho hľadiska žiadny zmysel. Cvičenie, ako súbor cvičení, je účinné pri škúlení.

-Prispieva k udržiavaniu zdravého zraku aj výživa? –

Oko tak isto ako celé telo potrebuje zdravú výživu. Človek, ktorý sa normálne zdravo stravuje, by sa mal do istého veku vyhýbať vitamínovým a výživovým doplnkom. Netreba telo učiť, že si ich nemusí vyrobiť z potravy, keď ich dostane v tabletkách. Od istého veku však treba oko občas podporiť. Existujú lieky, ktoré sú zmesou látok, ktoré oko potrebuje. Obsahujú antioxidanty, prvky ako selén, zinok a podobne, veľmi dôležitý je luteín. Efekt týchto preparátov bol pri klinickom testovaní jednoznačne preukázaný. Ľudia, u ktorých sa v rodinnej anamnéze vyskytujú sietnicové ochorenia, by mali v čase, keď začínajú byť ohrození, tieto lieky začať užívať.

Keď spíme, telo regeneruje... Potrebujú oddychovať aj naše oči? Ako často a ako dlho?

Neexistuje odporúčaná doba, ale spánok pomáha a pri únave očí bola vždy prvá pomoc na chvíľu zatvoriť oči a úľava príde niekedy po sekundách, niekedy po minútach. Oko je vtedy vo \"vlhkej komôrke\" v dostatku sĺz. Rohovka, ako najcitlivejšie miesto na tele, potrebuje vhodné krytie. Rohovka oka je miestom najväčšieho výskytu nervových zakončení na cm2 v celom tele. Pokiaľ nie je epitel rohovky o hrúbke 50 mikrónov, pričom jeden mikrón je tisícina z milimetra, ideálny, lebo trochu obsychá, nervové zakončenia začnú hneď reagovať a vzniká pocit štípania alebo rezania očí. Keď zatvoríme oči, slzy nám tento povrch navlhčia a príde k úľave. Čím je väčšie poškodenie, tým dlhšie musíme mať zatvorené oči.

Ako na oči pôsobí UV žiarenie?

Nadmerné pôsobenie UV žiarenia môže spôsobiť poškodenie sietnice, miesta najostrejšieho videnia. Toto miesto si treba predstaviť ako bod, ktorý má plochu 0,75 milimetra štvorcového, pričom naša šošovka láme všetky lúče presne v tomto bode. Je jedno, či ide o normálne alebo ultrafialové svetlo. Všetko sa sústreďuje v makule, teda žltej škvrne a pokiaľ je svetla veľa, poškodenie je pravdepodobnejšie. Nedá sa ale povedať, že poškodenie je nevyhnutné, pretože ľudia z oblasti Afriky, kde je slnka podstatne viac, celé generácie nenosili tmavé okuliare. Ale pravda je taká, že keď operujeme sivý zákal, v ponuke sú dva typy šošoviek. Každá dobrá a kvalitná vnútroočná umelá šošovka už obsahuje UV filter. Chráni pacienta a nemusí nosiť slnečné okuliare. Ale existujú už aj šošovky s tzv. žltým filtrom, ktoré špeciálne chránia miesto najostrejšieho videnia pred modrým svetlom, ktoré vie tiež oko poškodiť. Tieto šošovky sú, rovnako ako okuliare, fotochromatické a podľa intenzity slnka sa dokážu zafarbiť dožlta. Keď slnko nesvieti, zostane šošovka číra priehľadná. Nedá sa však ani povedať, že ten, kto nosí okuliare, nemôže získať poškodenie sietnice.